fbpx
benitim tabor sport

Zdá sa, že spolu s internetom a stúpajúcim množstvom obrazoviek, na ktoré sa dá pozerať, sa hýbeme stále menej a menej. Tie časy, kedy deti behali po ihriskách, skákali cez gumu, či len tak si hádzali loptu kdesi v blízkom okolí ich bydliska, sú z rôznych dôvodov asi nenávratne preč. Menej sa hýbu nielen deti, ale aj rodičia, čím si nechtiac zužujú možnosti ako priviesť svoje deti k športu. Pretože tá najjednoduchšia možnosť je, že dieťa svojho rodiča napodobňuje a nasleduje. 

Ako teda priviesť deti k športu, keď im rodičia nejdú príkladom? 

Zabezpečte si za seba náhradu. Športovým vzorom pre dieťa môže byť napríklad tréner. Na rodičoch ostane to, aby zabezpečili, že deti začnú s pohybom a športom čo najskôr.

Platí totiž, že čím skôr sa rodičom podarí dieťa do športových aktivít zapojiť, tým pevnejší základ na zdravý život dostane. 

Takisto výber športu, ktorému sa dieťa bude venovať, môžu rodičia nechať na deti a na trénerov.  Je lákavé presadiť si šport, v ktorom boli dobrí rodičia, alebo šport, o ktorom rodičia snívali alebo stále snívajú. Ak ale rodičia v sebe nájdu dôveru a doprajú dieťaťu možnosť výberu a možnosť zažiť si skúsenosti vo viacerých športoch, dieťa si vyberie samé to, čo mu vyhovuje. 

Čo ale robiť, keď dieťa odmieta športovať? 

V takejto situácii môže rodič prevziať zodpovednosť za svojedieťa a rozhodnúť za neho. Nie v tom, aký šport má robiť, ale v tom, že ho do nejakého športového krúžku prihlási aj bez jeho súhlasu. 

Väčšina rodičov chce, aby deti so všetkým, čo od nich chcú, súhlasili a keď dieťa povie NIE, tak sa zľaknú a prestanú na svojich požiadavkách trvať. To nie je úplne správne. Dieťa potrebuje zažiť aj jasné usmernenie od svojich rodičov, aby sa naučilo posúvať svoje hranice.

Milí rodičia, sú situácie, kedy musíte za svoje dieťa rozhodnúť vy, pretože viete viac ako ony a vidíte  ďalej do budúcnosti. Zástupná sila na rozdiel od donucovacej sily nijakonezneváži potrebu dieťaťa (napríklad hrať sa na počítači alebo tráviť voľný čas doma), dieťa si ju môže ponechať, len ju v danom momente nemôže naplniť. Hrozí tu nepohoda z toho, že dieťa bude nejakým spôsobom bojkotovať vaše rodičovstvo, ale toto budete musieť ustáť.

Ak si budete istí svojím konaním a tým, že dokážete v začiatkoch dieťa podporiť svojou prítomnosťou na tréningoch, môžete zástupnú silu použiť. Vaša vnútorná istota, že šport jedôležitý a prináša celoživotné bonusy, sa postará o to, že odpor dieťaťa čoskoro pominie. Ak by náhodou nepominul, bude treba situáciu prehodnotiť. Možno dieťa potrebuje iný šport, možno sa stalo niečo, čo dieťa zneistilo a treba to riešiť. Vy, rodičia, spolu deťmi a s trénermi. 

Ako si rodičia môžu zvýšiť šance, že keď už svoje deti priviedli k športu, tak pri ňom aj zostanú? 

Tak, že premenia vonkajšiu motiváciu na vnútornú.

Všetko, čo vychádza z vnútornej motivácie, má veľké šance vydržať. Aby sa vonkajšia motivácia premenila na vnútornú, je dôležité, aby sa dieťa pri športovaní cítilo v konečnom dôsledku dobre a aby tie bonusy, o ktorých mu rodičia hovorili, mohlo aj zažiť.

Samozrejme, šport je aj o prekonávaní samého seba, preto nie je nutné každú nevôľu dieťaťa riešiť tak, že sa rodičia postarajú o to, aby sa už nezopakovala a nechajú dieťa radšej sedieť pri počítači. Dôležité je to, aby dieťa našlo v rodičoch oporu, aby im mohlo povedať, ako sa cíti, bez toho, že by ho zahanbili alebo zhodili. Dieťa potrebuje byť vypočuté a potrebuje, aby rodičia nebrali jeho pocity a emócie na ľahkú váhu. 

Rodičia, aj pri športe platí, že dieťa sa učí prekonávať nepohodu spolu s tými, ktorí ho majú radi. 

Preto je na vás, aby ste zistili spolu s trénermi, či to, čo vaše dieťa trápi, je niečo vážne a naozaj treba zmeniť okolnosti, alebo je to niečo, čo spolu zvládnete a prekonáte a vaše dieťa si zvýši emočnú odolnosť. 

Keď sa naučíte rozoznávať NIE a NIE vašich detí a budete vedieť, kedy použiť zástupnú silu (vy rozhodnete za dieťa s vnútornou istotou, že viete, čo robíte) a kedy urobíte to, čo dieťa potrebuje pre to, aby sa aj pri športe zažívalo príjemné pocity, tak je veľká šanca, že dieťa pri športe zostane. 

Ak dieťa potrebuje, aby ste s ním zostávali na tréningu, určite mu túto potrebu v začiatkoch naplňte. Nenechávajte ho samé, ak vám signalizuje, že si v kolektíve nie je dostatočne isté samo sebou. Možno stačí, ak tam budete ako tichý pozorovateľ, možno ho povzbudíte tým, že sa tiež zapojíte do športových aktivít. 

Nehnevajte sa na svoje dieťa, ak sa nebude zapájať podľa vašich predstáv, nehnevajte sa, keď sa bude snažiť ísť ľahšou cestou a zostať radšej doma. Keď si bude isté vašou podporou a dôverou, jeho počiatočná neistota prejde. 

Vnútorná motivácia rastie spolu so slobodou a s dôverou. Oboje však musia prísť najskôr od rodičov. Na začiatok stačí, ak slobodu a dôveru vložíte okrem svojich detí aj do trénerov. Ten správny tréner v spolupráci s vami rodičmi môže s deťmi urobiť naozaj veľké pokroky nielen v športe, ale aj na poli zdravého sebavedomia. 

Keď budete k svojim deťom, ktoré ste zverili do rúk trénerov, pristupovať s rešpektom a trpezlivosťou, môžete s nimi zažívať rovnako krásne chvíľky spojenia, aké by ste zažívali, keby ste s nimi športovali. 

A to stojí za to, čo myslíte? 

autor: Jana Mladá, vzťahová mediátorka a emočná koučka

Veľmi sa tešíme, že naša kamarátka, Janka Mladá, sa stala našou novou konzultantkou v oblasti vzťahového poradenstva. Venuje sa všetkým, ktorí potrebujú podporu pri riešení problémov vo vzťahoch a vo výchove – či už sú to problémy komunikačného alebo emočného charakteru. Podporuje rodičov, aby svojou výchovou dali deťom základy zdravého sebavedomia a sebahodnoty, čo im pomôže viesť spokojnejší život.

Naša vzťahová poradkyňa, Janka, bude reagovať na rodičovské témy

Venuje sa aj ľuďom, ktorí chcú znovuobjaviť svoje prirodzené sebavedomie a sebahodnotu. Robí tak najmä cez individuálne sedenia, ale aj cez prednášky a workshopy. Verí, že je veľmi veľa vecí, ktoré nám môžu zlepšiť vzťahy a uľahčiť život. V škole sa im však nevenujú.

Teší sa z každého človiečika, ktorý hľadá nové cesty a možnosti – snaží sa cez zmenu seba samého postupne meniť aj životy svojich blízkych.

V jej blogoch vám budeme pravidelne odporúčať, ako pozitívne nasmerovať vaše deti a zvládať výchovné výzvy.

Doteraz ste si mohli prečítať o jej pohľade a návrhoch na zvládanie socializácie u detí v tomto našom blogu:

Čo robiť, keď dieťa nezvláda socializáciu?

Čoskoro vám prinesieme ďalšie z jej terapeutických skúseností s rodičmi a deťmi. Ak by ste o Janke chceli vedieť viac, nahliadnite na jej webku.

 

Intenzívna krátkodobá športová činnosť má vplyv na kontrolu pozornosti a myšlienkové procesy. Pre deti to znamená, že pokiaľ sa venujú pohybu pravidelne, zväčša sa aj lepšie učia. Ale čo ak je pohyb jednostranný a neprináša dieťaťu radosť? Predstavujeme vám naše riešenie.

Sedíte v autobuse a stanete sa neúmyselnou súčasťou rozhovoru mamičky s dieťaťom. Dieťa má za sebou prvý týždeň tréningu a odmieta prísť na ďalší. Zachytíte len zlomok rozhovoru. Kontext však rýchlo pochopíte a ako mamička sa dokážete so situáciou rýchlo stotožniť. Matka presviedča svoje dieťa, aby to nevzdalo a v tréningoch vytrvalo. Ono však vzdoruje, lebo vybraný tréning ho nijak neuspokojuje.

Asi viacero z vás sa v tomto príbehu spoznalo a zrejme sa teda pýtate:

Ako priviesť dieťa k pochopeniu, že pohyb má preň nezameniteľnú hodnotu?  A naviac, vybrať mu ten správny?

Prejdime si najskôr riziká a možné nástrahy

Jednostranné, fyzicky či psychicky náročné tréningy deti nadmerne zaťažujú a neprinášajú im z pohybu radosť. Tréneri kladú na deti privysoké nároky a obhajujú ich tým, že je nutné podávať výkon. Záťaž ani apely na výkon nemusí dieťa dobre zvládať a výsledkom často býva jeho frustrácia. V extrémnych prípadoch dokonca na pohyb úplne zanevrie.

Niektorí rodičia rezignujú. Po prehováraní dieťaťa na pravidelný pohyb a jeho dlhodobom vzdore a odmietaní, mu odchod z tréningu povolia. Je to však škoda, lebo pohyb prináša dieťaťu množstvo benefitov:

  • športovaním si zvyšuje imunitu,
  • disciplinovanosť,
  • rozvážnosť,
  • lepšia koncentrácia,
  • tímové vedomie a spolupráca,

ŠPORTmaniak: chlapci sú dnes nerozluční kamaráti

📸: Matej Molnár

  • pravidelný šport je účinnou prevenciou proti obezite a iným zdravotným problémom,
  • jednoduchšia adaptabilita – hravo sa prispôsobuje okolnostiam,
  • dieťa vedené k športovaniu bude, pravdepodobne, aktívnejšie aj v dospelosti,
  • v dospelosti bude lepšie napĺňať svoje stanovené ciele,
  • pochopenie princípu súťaživosti,
  • dokáže zvládať prehry, skutočne oceniť výhry.

ŠPORTmaniak: nadšené deti si užívajú víťazstvo

📸: Matej Molnár

Už 10 rokov prinášame riešenie

Vytvorili sme program ŠPORTmaniak, v ktorom deti prirodzenou formou trénujú počas roka viacero športov – gymnastiku, parkour, kin-ball, atletiku, karate, judo, fitness, šerm, frisbee, tenis, florbal, bedminton, dodgebal, basketbal, futbal, hádzanú či pohybové hry.

Ťažiskom programu je dômyselný tréningový plán, dynamická skladba tréningu, zábavné tréningové prvky, netradičné náradie, a predovšetkým mladí, kreatívni tréneri so silnými pedagogickými schopnosťami. Výsledkom tréningov je, že dieťa  dostane  všestranný základ pre viacero športov,  zoznámi sa s nimi  a to mu umožní vybrať si práve ten šport, v ktorom nájde najväčšie potešenie.  

ŠPORTmaniak: chvíle šantenia a radosti z aktívnej zábavy 

📸: Matej Molnár

ŠPORTmaniak zároveň oslobodzuje rodičov od namáhavého hľadania najvhodnejšej aktivity pre dieťa.

Práve v týchto chvíľach prebieha na základných školách v Bratislave nábor nových detí. Môžu si tak celkom zadarmo prísť zacvičiť a vyskúšať  tento jedinečný zážitkový športový program. 

Aj tento rok trénujeme v skupinách:

  •  Gumkáči vo veku 3 – 6 rokov,
  •  Junior 6 – 10 rokov,
  •  Teenage vo veku 10 – 15 rokov. 

Štandardne deti vyzdvihujeme – v školáckych skupinách tréneri vyzdvihnú deti v ŠKD a po skončení tréningu ich odovzdajú priamo rodičovi alebo vrátia späť do ŠKD. Rodič môže voziť dieťa na tréningy podľa rozpisu aj bez nášho vyzdvihnutia. V súvislosti s protiepideckými opatreniami sa však prispôsobujeme aktuálnym podmienkam školy. 

Nenechajte si ujsť trénovanie ŠPORTmaniak už vtýchto dňoch. Ponúkame ho v dvoch variantoch: 

Prihláste sa už dnes.* 

Tešíme sa na vás. Veríme, že objavíme medzi deťmi množstvo nových talentov.

Organizačný tím BENI Klub, o.z.

 

*Ak by ste sa rozhodli v tréningoch nepokračovať, prvé dve hodiny si môžete vyskúšať bezplatne.

myTEEN je celoročný, voľnočasový, športovo-edukačný projekt pre základné školy. Jeho cieľom je motivovať slovenské dievčatá k pohybu a starostlivosti o svoje zdravie. Chceme edukovať o zdravom životnom štýle, naučiť dievčatá, ako dbať o svoju psychohygienu. Osvojiť si pritom zdravé návyky a vzorce správania, ktoré ich budú sprevádzať aj do dospelosti. Program je určený len pre dievčatá vo veku 11 – 15 rokov.

Predchádzajúca veta vás zrejme prekvapila. Dovoľte nám ozrejmiť vám náš záujem práve o túto skupinu.

Nestojí za ním jeden príbeh, ale hneď niekoľko desiatok. Za posledných 10 rokov sme sa stretli s mnohými prípadmi dievčat, ktoré o pohyb stratili záujem a svoj voľný čas trávia pasívne. Často ide o dievčatá, ktoré u nás aktívne športovali v mladšom školskom veku, alebo sme ich stretávali v denných letných táboroch. Za tie roky sme si vytvorili s dievčatami dôverné vzťahy, vieme o ich starostiach, trápeniach a snažíme sa pochopiť ich motivácie. Ich prechod do dospievania však už nezažívame s nimi. Je to preto, lebo dievčatá približne v 11 – 13 rokoch od pohybových aktivít upúšťajú, strácajú záujem o šport, okolie a uzatvárajú sa do seba.

slovenské dievčatá majú najnižšie sebavedomie v Európe

Tento priebeh všetci dôverne poznáme. Z pozície rodičov, pedagógov, trénerov, aj ako celá spoločnosť. Ak by dôsledky tohto trendu neboli také alarmujúce, možno by sme sa s touto skutočnosťou snažili zmieriť. Za týchto okolností však chceme o zdravie slovenských dievčat bojovať.

Čo tým máme na mysli?

Podľa medzinárodného Európskeho výskumu hodnôt z roku 2017 majú slovenské dievčatá najnižšie sebavedomie v Európe (za nimi zaostávajú už len Ukrajinky). Aj slovenský výskum, ktorý uskutočnil doktor Róbert Tomšík potvrdzuje, že slovenské dievčatá patria medzi najmenej šťastné a spokojné. Podľa Správy o zdraví a so zdravím súvisiacim správaním, vysoký počet trinásťročných dievčat berie lieky päťkrát týždenne, a to na upokojenie, proti depresiám, nespavosti či bolesti hlavy. Naše dievčatá jednoducho vykazujú najhoršie výsledky spokojnosti. 

Rôzne výskumy dokazujú, že nepriaznivý životný štýl a zanedbanie pohybu počas adolescencie vplývajú na hmotnosť dievčaťa a vedú k narušeniu stravovacích návykov. To sa často premieta do obezity, alebo naopak výraznej straty hmotnosti, anorexie a bulímie, čo ďalej ovplyvňuje zdravie v dospelosti a psychický stav.

Za posledné desaťročia sa pohybová aktivita detí znížila. Súčasné deti vydajú o 600 kcal/deň menej, ako tomu bolo u ich rovesníkov pred 50 rokmi (Boreham a Riddoch, 2001). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča pre deti a mládež vo veku 5 – 17 rokov minimálne 60 minút miernej až vysoko intenzívnej fyzickej aktivity denne.

Vplyvom mnohých atribútov, ako je obdobie puberty, prostredie, výchova, fyzické a psychické zmeny, začínajú dievčatá pohyb obmedzovať a snažia sa nájsť alternatívu k udržaniu štíhlej postavy, príp. k jej dosiahnutiu.  Často sú to však nezdravé, krátkodobé riešenia s dlhodobým negatívnym prejavom. Preto sú mladé dievčatá v období puberty potenciálne najviac náchylné k škodlivým stravovacím návykom.  

•       •       •

To potvrdzuje aj prieskum Projektu Sebadôvery Dove, podľa ktorého to, či sa 10 – 13 ročné dievča cíti šťastné, závisí až zo 75 % od toho, či je spokojné s vlastným telom. Podľa prieskumu sa však vyše polovici – 54 % opýtaných vlastné telo nepáči. Nespokojnosť dokáže prerásť do takej miery, že dievčatá obmedzuje v budovaní sociálnych kontaktov, či dokonca vedie k zdravotným rizikám. Osem z desiatich dievčat nespokojných s vlastným telom sa priznalo, že sa kvôli svojmu výzoru vyhýba spoločenským aktivitám, alebo dokonca vystúpilo z krúžku, v ktorom zvykli pôsobiť. Alarmujúce je taktiež zistenie, že sedem z desiatich dievčat nespokojných s vlastnou postavou sa vyhýba návšteve lekára alebo obmedzuje konzumáciu jedla. 

spokojná s vlastným telom, spokojná so sebou

Ako konštatuje jedna zo zakladateliek OZ BENITIM, Andrea Čvapková: “Dlhodobo vnímam, že slovenské dievčatá sa prestávajú hýbať. Z našich tréningov na školách vidíme, že sa pri športovaní hanbia. Vyhýbajú sa aktivitám, pri ktorých by sa museli prejavovať. Skrývajú sa, vymýšľajú si výhovorky, uzatvárajú sa. A ako vieme, keď sa nehľadá príčina základného problému, vzniká ďalší. Dievčatá tak strácajú dobrú kondíciu, výrazne naberajú na hmotnosti a prichádzajú o ohybnosť. Nedostatok pohybu spôsobuje aj ich emočnú labilitu. Pohyb a pravidelná psychohygiena je však dobrá prevencia pred vznikom vážnejších problémov.

Niekoľko výskumov naznačuje nepriaznivý trend v oblasti psychofyzického vývoja dievčat a starostlivosti o ich zdravie. Dievčatá majú nepriaznivý náhľad na seba a svoj vzhľad, pestujú si voči sebe negatívne postoje a sú so sebou výrazne nespokojné. 

•       •       •

S podobnými závermi prichádza aj už zmieňovaný prieskum Projektu sebadôvery Dove. Podľa neho Slovenky zaostávajú taktiež vo vnímaní vlastnej krásy. Zatiaľ čo vo zvyšku sveta sa 79 % sebavedomých dievčat považuje za krásne, na Slovensku to o sebe povie len 4,4 % opýtaných. Pričom dôležitým merítkom spokojnosti s vlastným telom je u mladých Sloveniek extrémna štíhlosť.  Spokojnosť so svojím telom prejavuje  len 2,9 %  Sloveniek  s normálnou váhou. Naopak, typická mladá Slovenka vyjadrujúca spokojnosť so svojím zovňajškom má podváhu. To, že je štíhlosť v slovenskom prostredí považovaná za kritérium krásy,  potvrdzuje tiež fakt, že až 46 % opýtaných Sloveniek by si želalo byť ešte chudších. 

OZ BENITIM sa svojím športovým pôsobením na slovenských základných školách k týmto výsledkom súhlasne prikláňa. Preto sa rozhodli venovať svoje úsilie celoročnému športovo-edukačnému projektu s názvom myTEEN, ktorý vzniká s podporou Projektu sebadôvery Dove.

Pestrá koncepcia programu bude pozostávať z pravidelných športových tréningov, ktoré budú doplnené o komunitné rozhovory s trénermi a psychológmi o zdravom životnom štýle. Témam, ktoré dievčatá trápia, bude vytvorený samostatný priestor v dôvernej zóne spolužiačok a odborníkov. 

pohyb, pokec, zábava – presne to vás čaká

“Pevne veríme, že pravidelný pohyb prispeje k zlepšeniu vzťahu dievčat k svojmu telu a k sebe samej. Prinesie pohodu a vyrovnanosť ako dôležitý predpoklad pre rozvahu v rozhodovaní. Taktiež sme realisti, nemáme ambíciu všetky problémy vyriešiť.  Chceme dievčatám pomôcť rozumnejšie ich prekonávať a priaznivo ich nasmerovať. Budeme im rozprávať o zásadách zdravého stravovania a zdravého životného štýlu. Rozhovormi vytvoríme priestor pre zorientovanie sa dievčat v sebe samých, čím by sa mohla zlepšiť ich sebaakceptácia a sebaúcta ako prevencia pre vznik psychických porúch a rizikového správania,“ uvádza Andrea Čvapková, spoluautorka projektu myTEEN. 

A čo vy, máte v okolí teenagerku, ktorá by v tomto období potrebovala trochu usmerniť? Dajte jej vedieť o našom projekte, s radosťou ju medzi nami uvítame a pomôžeme jej nájsť tie správne odpovede.

 

Text vznikol v spolupráci s Projektom sebadôvery Dove.

Foto: Matej Molnár

lenive deti sport

Veľa detí je od marca bez pravidelného športu a možno vám doma aj celkom zleniveli. Je to celkom pochopiteľné vzhľadom na okolnosti súčasnej doby.  

Jednou z výchovných úloh rodiča je, aby sa postaral o psychickú a fyzickú kondíciu dieťaťa. Teda, aby dieťa športovalo a malo doma pohodu. 

V dnešnej dobe plnej dobrôt a počítačových hier je ťažké mať doma fyzicky a psychicky FIT dieťa. Aj preto nám pohodlné alebo obézne deti pred očami rastú a pribúdajú. 

Ako sa na problematiku šport a pohodlné, obézne dieťa pozerá špeciálna pedagogička Benitimu, Adriana Agenbegovič: ako rozhybat lenive dieta benitim

Pre dieťa je podstatné pozitívne prežívanie pri pohybe, čo pri obéznom dieťati je z hľadiska fyzického diskomfortu, ale aj psychického pocitu menejcennosti, najťažšie dosiahnuť. 

Obézne dieťa spravidla nemá pozitívne pocity pri fyzickej námahe, neprežíva radosť zo športu, preto si pozitívny pocit musíme prepožičať odtiaľ, kde ho prežíva. Teda, cez to, čo ho baví, v čom sa cíti sebaisté. 

Keď poznáme záujmy dieťaťa, dokážeme vymyslieť fyzicky aktívny spôsob “prerozprávania” jeho obľúbených činností. Inšpirovala  by som tým, čo dieťa baví. Je úplne jedno, či je to hra na klavír, počítačová hra, maľovanie, záujem o zvieratká, obľúbený superhrdina… od toho by som sa odrazila. “Ja si zahrám s tebou, potom ty so mnou.” 

  • Zrealizujme si počítačovú hru, alebo akčné scény z filmu v priestore bytu/domu. 
  • Skúsme vypozorovať 5-6 typických pohybov obľúbeného zvieratka a vyskladať z nich sériu cvičení, 
  • Pustime si obľúbeného interpreta a tancujme podľa emócií z hudby.
  • Rozložme po byte 5-6 výkresov A2 a skúsme na ne nanášať farby zároveň s cvičením.

Každodenným nenásilným cvičením takýmto spôsobom môžeme preklenúť jeho nevôľu a sprostredkovať mu dobrý pocit z pohybu.

Aj v rámci bežnej hry vieme deti rozpohybovať. Deti sa chcú hýbať, majú to v sebe, čo ich vie zabrzdiť  je “nastavenie hlavy”. Náš športový koordinátor Dominik Bobalík má pre vás niekoľko tipov, ako na to:

  • Stačí rozhádzať po byte hračky, ktoré treba v časovom limite zozbierať. Kto bude rýchlejší?
  • Vytvorte si dráhu pre autíčka a menujte dieťa pretekárom. Nesie v ruke autíčko a tak prechádza dráhu čo najrýchlejšie.
  • Loptové hry deti fascinujú – chytanie, hádzanie, driblovanie.
  • Pohybové hry – skrívačky, naháňačky, skákačky, podliezačky, priťahovačky, pretláčačky, vozenie sa.
  • Cvičenia na nestabilnej podložke, atleticko-gymnastické cvičenia,  typu kotúle, behy, jednoduché skoky a pod.
  • Rodičia sa môžu inšpirovať aj videom, z ktorého dieťa odpozoruje pohyby športu a bude sa snažiť ho.

Dieťa má rado zmenu, preto aj pri športovaní je dôležitá  pestrosť pohybov a veľa 

pomôcok. Najdôležitejší je však čas, ako dlho  sa dieťa hýbe a to by malo byť niekoľko desiatok minút, pri aktívnych deťoch aj kľudne aj pár hodín. 

Ak na takéto aktivity nemáte časovú alebo inú kapacitu, prihláste svoje dieťa doniektorého z našich kurzov. V kolektíve s dobrou náladou, rešpektom a odborným dohľadom rozhýbeme všetky deti 🙂

sport na skolach kruzky benitim

 

 

Autor: 

Adriana Aganbegovič , špeciálny pedagóg BENITIM

Dominik Bobalík, tréner a športový koordinátor BENITIM

socializacia dietata do kolektivu

Prvé roky svojho života si dieťa zažíva svoj minikolektív so svojimi rodičmi a súrodencami. Už tu sa položia základy toho, ako sa dieťa bude vedieť začleňovať a nachádzať si svoje miesto v kolektívoch, ktoré mu budú postupne prichádzať do života.

Aby tieto základy boli zdravé, je dôležité, aby rodičia dávali svojmu dieťaťu pocit, že je pre nich hodnotné.

Ak sa totiž dieťa cíti hodnotné pre svojich rodičov, bude sa cítiť hodnotné pre seba a aj pre ostatných. A zároveň bude schopné lepšie vnímať hodnotu iných ľudí a aj spoločenské hodnoty.

Vnímať hodnoty je základný predpoklad na to, aby dieťa malo chuť a snahu byť súčasťou kolektívu.

Kedy sa dieťa cíti pre rodičov hodnotné?socoializacia dietata kolektiv benitim

  • Keď môže v ich prítomnosti zažívať všetky emócie, najmä tie negatívne, ktoré ináč rodičia často odmietajú, zľahčujú alebo od nich odvádzajú pozornosť.
  • Keď nie je rodičmi často hodnotené negatívne – či už priamo výrokmi typu „Si taký alebo onaký“ alebo nepriamo zahanbovaním.
  • Keď je rodičmi oceňované za veci, ktoré sa mu podaria.
  • Keď rodičia napĺňajú dieťaťu jeho potreby a zároveň zdravo vyžadujú od dieťaťa, aby napĺňalo potreby iných členov rodiny.
  • Keď je rodičmi prijímané také, aké je. S jeho nedokonalosťami, aj s jeho silnými stránkami.

Na poli sebahodnoty to ale viac, či menej škrípe. U rodičov, a tým pádom aj u detí. Našťastie, nikdy nie je neskoro na to, aby ste svojim deťom umožnili tieto pocity zažívať.

A trénovať si to môžete aj v situáciách, keď máte pocit, že sa vyskytli nejaké problémy v rámci socializácie.

Hoci skutočné problémy sú to len vtedy, ak s vyjadrením nepohody príde dieťa alebo niekto tretí (učiteľ alebo tréner alebo nejaké iné dieťa).

Ak je iniciátor toho, že niečo treba s dieťaťom urobiť, pretože sa nevie začleniť do kolektívu, rodič, môže to byť iba premietanie jeho nárokov a predstáv na svoje dieťa. 

Čo sa stane, keď začnete dieťa porovnávať s rovesníkmi?

ako zvladnut socializaciu dietata

Akonáhle začnete svoje dieťa porovnávať s tými, ktorým socializácia ide lepšie, vytvárate na dieťa tlak. Tento tlak môže mať za následok jeho uzatvorenie a nechuť v kolektíve zotrvávať. Môže sa stať aj to, že dieťa sa tomuto tlaku nebude vedieť vymedziť, bude sa snažiť vyhovieť rodičovi, ale jeho vnútorné napätie sa prejaví niekde inde.

Preto si v takýchto prípadoch dobré si uvedomiť, že na to, kedy má čo dieťa zvládať, neexistujú žiadne normy.

Je v poriadku,

  • ak je dieťa viac plaché a potrebuje na začlenenie do kolektívu prítomnosť mamy alebo otca.
  • keď dieťa potrebuje cez očný kontakt s rodičom odobrenie toho, čo ide robiť.
  • ak sa dieťa potrebuje uprostred hry alebo športovej aktivity zastaviť a sadnúť si na chvíľu k rodičovi.

Preto, ak máte možnosť byť dieťaťu nablízku v prvých dňoch zžívania sa s novým kolektívom, urobte to. Ak môžete pre svoje dieťa vybrať kolektív, v ktorom môžete byť v tichosti alebo aj v aktivite prítomný, vyberte práve ten. A podporte tak svoje dieťa s láskou, trpezlivosťou a zhovievavosťou.

Život je aj o tom, že deti v ňom prekonávajú svoje vlastné hranice. Vytvárajte preto s deťmi dohody o tom, kedy by zvládlo zostať v novom kolektíve samo, bez vás. A potom tak urobte s dôverou v to, že to vaše dieťa zvládne. Možno zažije trošku nepohody, ale ak mu budete dôverovať, zvládne to.

Ak vaše dieťa samo hovorí, že do nového kolektívu nechce chodiť, že sa tam necíti dobre, treba zbystriť.

dieta mimo kolektivu

Hoci vám sa jeho námietky a pocity nemusiazdať oprávnené, je dôležité ich ako oprávnené brať, pretože také sú. Dieťa vníma veci ináč než vy a vy nemusíte všetko vidieť. Rozprávajte sa s ním, počúvajte ho bez toho, aby ste odmietali alebo zľahčovali jeho pocity. Buďte pre svoje dieťa oporou, človekom, ktorému môže povedať, ako sa cíti bez toho, že by ste ho za to zahanbili alebo zhodili.

Porozprávajte s učiteľmi alebo trénermi, aby ste spolu s nimi zistili, či to, čo vaše dieťa trápi, je niečo vážne a naozaj treba zmeniť okolnosti a možno aj kolektív, alebo je to niečo, čo spolu zvládnete a prekonáte a vaše dieťa si tak zvýši emočnú odolnosť. Pretože SPOLU môžete zvládnuť všetko.

Určite treba riešiť situácie, kedy problémy so socializáciou nevidíte vy a ani vaše dieťa, ale vidia ich učitelia, či tréneri alebo iné deti. Môžu to byť situácie, keď dieťa ubližuje iným deťom alebo nerešpektuje trénerov, či učiteľov. Hlavne ak ide o dlhodobejšie správanie.

Čo môže rodič robiť v takých prípadoch?

Postarajte sa o to, aby prebehol rozhovor medzi všetkými zúčastnenými, aby každý mohol povedať, čo sa stalo z jeho pohľadu tak, aby nikto nikoho nehodnotil. Jediné, čo je možné hodnotiť, je správanie (nie Ty si, ale Ty si sa správal). Ak dieťa niekomu ublížilo, je dôležité, aby sa ospravedlnilo, aj keby to neurobilo naschvál, alebo aj keby to ako ublíženie nevidelo. Opäť nezhadzovať, nezahanbovať dieťa, je dobré brať jeho správanie ako signál, že niečo nemá naplnené. Skúste to nájsť, naplniť mu to. Možno je to pozornosť, možno sa necíti hodnotné.

Dajte dôveru učiteľovi alebo trénerovi, že situáciu zvládne, netreba na neho dohliadať. Niekedy majú rodičia tendenciu postarať sa o to, aby nikto ich deťom nič neprikazoval alebo sa k nim nesprával autoritatívne, ale tak iba zasievajú nedôveru do svojich detí. Dôverujte tomu, že vaše dieťa zvládne aj z vášho pohľadu „drsnejšie zaobchádzanie“, že sa o seba dokáže postarať samo. Nemáte totiž šancu zabezpečiť svojmu dieťaťu to, že všetci s ním budú zaobchádzať v rukavičkách. Zvážte preto, do akých interakcií vstúpite a zastanete sa svojho dieťaťa.

Pozorujte svoje dieťa, ako sa správa doma, ako sa správa v kolektíve a rozprávajte sa o tom, čo vaše dieťa zažíva a ako sa cíti. Ak sú jeho pocity negatívne, naveďte ho, aby vám prerozprávalo to, čo sa stalo, cez fakty. Hovorte o tom, čo je pre vás dôležité v medziľudských vzťahoch a hlavne mu ukazujte, že to žijete.

Neexistuje totiž nezvládnutá socializácia, existuje len málo KOMUNIKÁCIE, SPOLUPRÁCE, PRIJATIA a DÔVERY.

autor: Jana Mladá

specialny pedagog pre domace vzdelavanie

Domáca izolácia postavila rodičov a deti pred pedagogické situácie, ktoré je bez odborných skúseností ťažké zvládnuť. Hlavne pri deťoch so špecifickými potrebami. Rodič nie je pedagóg a pri domácom vyučovaní čelí situáciám, ktoré by mali riešiť odborníci.

Ideme Vám na pomoc. Naša špeciálna pedagogička Adriana Aganbegovič pomáha rodičom a deťom zvládnuť domáce vyučovanie a zmierniť dopady domácej izolácie na psychiku detí.

Aké situácie Vám Adriana pomôže riešiť:

Adriana Adanbegovič

Adriana Aganbegovič

MOTIVÁCIA 

  • dieťa má problém učiť sa doma – chýba mu komunikácia s triedou a uciteľom. Výklad učiva a diskusia s triedou mu pomáhajú zapamätať si učivo
  • bežná motivácia sa javí ako neúčinná  
  • dieťa má väčšiu tendenciu unikať pred povinnosťami, vypytuje sa „koľko ešte“…“kedy skončíme“, pýta si piť a jesť, potrebuje na toaletu….
  • rodič má pocit, že ho dieťa nepočúva/nerešpektuje, je nedbanlivé, nepamätá si a neaplikuje viackrát objasnené 
  • dieťa „krvopotne“ pracuje, ale výsledný efekt nekorenšponduje s mierou vynaloženého úsilia

POZORNOSŤ

  • udržanie pozornosti – dieťa je akoby „duchom neprítomné“
  • psychomotorický nepokoj pri učení: dieťa sa vrtí, poskakuje, pohybuje končatinami
  • dieťa pracuje povrchne, zaoberá sa množstvom iných vecí okolo, pri práci na jednej úlohe skáče pozornosťou na ďalšiu, nevšíma si detailne zadanie, neudrží pozornosť na sérii za sebou nasledujúcich krokov.

Rodič nedokáže  relevantne podať dieťaťu nové učivo/ zručnosti, bežné spôsoby vysvetľovania sú neefektívne, dieťa je z nepochopenia dezorientované, mrznuté, demotivované, môže byť smutné, plačlivé, unavené alebo negativistické.

ŤAŽKOSTI SPOJENÉ S PORUCHAMI UČENIA  

  • obratnosť jemnej motoriky, 
  • zámena písmen,
  • zámena znamienok a čísel v matematike,
  • porucha gramatických schopností, 
  • orientácie v priestore
  • dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyspraxia, serialita
  • Aspergerov syndróm
  • mentálna retardácia

Domáca izolácia môže mať vplyv na zmenu psychického stavu dieťaťa, kedy má pocit straty bezpečia a neistoty. 

Ten môže prameniť zo:

  • spôsobu komunikácie s deťmi o aktuálnej situácii 
  • nastavenia denného režimu. Výpadok z bezpečia zaužívanej dennej rutiny, môže navodiť pocit chaosu pri využívaní času v nových životných podmienkach
  • domnelej straty možnosti sociálnych kontaktov so širším okolím
  • obavy spojenej z možnej stagnácie nadobudnutých schopností a zručností detí, 
  • strachu o život a zdravie seba a svojich blízkych
  • vzťahov členov rodiny v domácom prostredí 

 

Dá sa to riešiť. 

Napíšte nám Vašu otázku na poradna@benitim.sk.

Najčastejšie otázky budú zodpovedané BEZPLATNE mailom a odpoveď Vám pošle Adriana do mailu. Môžete sa dohodnúť na následnej ON LINE konzultácii. Ak chcete riešiť situáciu intenzívnejšie, dohodnete sa na individuálnej konzultácii. 

Individuálne online konzultácie: 

  • ONLINE formou 
  • zvýhodnehá cena pre tohtoročných členov OZ BENI klub. 18€/hod. (bežná cena 25€/hod.) 
  • Cena pre nečlenov OZ BENI KLUB: 22€/hod. 

Úhrada vopred bankovým prevodom na:  SK54 0200 0000 0029 7783 1851. 

Čas si dohodnete osobne s Adrianou Aganbegovič. 

Vonkajšie okolnosti síce nedokážeme meniť, ale svoj postoj k nim áno. Takto dokážeme prežiť domácu izoláciu v zdraví a relatívnej pohode. Tieto nezvyčajné situácie nás veľa naučia a posilnia nás. Spolu to zvládneme 🙂

sport pre deti

Keď sa nám rodičom narodí bábätko, máme tendencie mu plánovať budúcnosť. Predstavujeme si jeho kariéru, úspechy v športe, vzťahy, hudobný vkus a podobne. Aký šport bude dieťa robiť? Otec je futbalista, tak bude aj junior… Alebo sa spoľahneme na rady okolia, lebo dobrá je gymnastika a plávanie. Prípadne budeme pokračovať v tradícii, lebo dedko chce mat tenisového nástupcu. To aký šport bude dieťa milovať určujete vy a vaši blízki. Vplyv má aj dostupnosť aktiví v okolí, či vám má kto pomôcť s logistikou alebo kde má dieťa kamarátov.

Šport sme vybrali, prichádza ďalšia fáza. Dieťa má 4 tréningy za týždeň, tak očakávame aj dobré vysledky. Ak ich nepodá, haníme ho, že sa málo snaží. Je potrebné si uvedomiť, že ide o aktivitu, ktorú robí vo voľnom čase a má ju robiť s radosťou. Možno sa aj snaží, hlavne preto, aby vás nesklamalo. Cíti tlak zo strany trénera a rodičov. Toto baví málokoho. Kto z nás by mal zo svojej práce radosť, keď má napĺňať očakávania druhých? Asi by to dlho nešlo, však? Vo veku 8-9 rokov zrazu odmieta ísť na tréning, lebo ho to nebaví. Nemá naplnené potreby, tento druh športu nechce. Ale zároveň ani nevie, čo by ho asi bavilo, lebo nemalo priestor vyskúšať asi aj iné športy. Tých je niekoľko desiatok a žiadny rodič nemá šancu ich dieťatu ukázať a nechať zažiť. Na toto je detsvo príliš krátke.

Rodičia sú sklamaní, pretože investovali svoj čas, energiu a peniaze do niečoho, čo nenaplnilo ich predstavy. Strávili vozením a naháňaním sa roky života. Pri predstave, že majú takto triafať iné športy zostávajú frustrovaní a možno aj v beznádeji.

Toto je moment, kedy sa Vám zíde psychologický ŠPORT test, ktorý zdiagnostikuje potreby dieťaťa – jeho vlastnosti a k vlastnostiam napasuje športy, ktoré dieťa budú uspokojovať. ŠPORT test vyberá ten pravý šport z viac ako 80 športov a ich odnoží. Priateľský rozhovor so psychológom odhalí dôležité povahové aspekty, ktoré je nutné pri výbere športu zohľadniť.

Sme veľmi radi, že sme pomohli už mnohým deťom a ich rodičom, aby mali z pohybu radosť. Lebo v aktivitách, ktoré nás bavia sme zvyčajne aj úspešní…však ich robíme zo srdca. 

autor: Andrea Čvapková, spoluzakladateľka BENITIM

pohyb deti Benitim

Aby nám deti doma úplne nezmlandraveli, dôležitý je impulz od rodiča.

Naše deti majú v karanténe menej pohybu a viac asi papajú a mlsajú. Máme to aj my, dospelí. Menej pohybu a teda menší energetický výdaj spôsobuje naberanie hmotnosti.

AKO to zmeniť?

Podstatný je rodič. Ten musí dať dieťaťu impulz, naviesť ho na aktivitu, pri ktorej sa prostredníctvom hry bude hýbať aj spolu s rodičom a súrodencami. Deti sa chcú hýbať, majú to v sebe. Čo ich vie zabrzdiť,  je “nastavenie v hlave”. Pokiaľ rodičia vymyslia úlohu, súťaž alebo hru cez istý druh záujmu, čo má dieťa rado, tak k rozhýbaniu dieťaťa príde.

Možno stačí rozhádzať po byte hračky, ktoré treba v časovom limite zozbierať. Kto bude rýchlejší? Ak má dieťa rado autíčka, vytvorte mu dráhu a menujte ho šoférom autíčka. Nech nesie v ruke autíčko a tak prechádza dráhu. Súťažte – ktoré autíčko prejde rýchlejšei dráhu.

Ak to zaberie, pestujte u dieťaťa návyk. S rozhýbaným dieťaťom to už ide ľahšie, pristúpi aj na konkrétne športy. Môžu byť:

  • rôzne loptové hry, ktoré deti fascinujú – chytanie, hádzanie, driblovanie.
  • pohybové hry – skrývačky, naháňačky, skákačky, podliezačky, priťahovačky, pretláčačky, vozenie sa.
  • cvičenia na nestabilnej podložke, atleticko-gymnastické cvičenia, typu kotúle, behy, jednoduché skoky a pod.
  • Rodičia sa môžu inšpirovať aj videom, z ktorého dieťa odpozoruje pohyby športu a bude sa snažiť ho napodobniť.

Dieťa má rado zmenu, preto aj pri športovaní je dôležitá pestrosť pohybov a veľa pomôcok. Najdôležitejší je však čas, ako dlho sa dieťa hýbe a to by malo byť niekoľko desiatok minút, pri aktívnych deťoch kľudne aj pár hodín.

 

auto: Dominik Bobalík, tréner a športový koordinátor Benitim

benitim sport test

Každé dieťa je unikátne. Má “SVOJU” vlastnú kombináciu vlastností a charakterových čŕt, ktoré ovplyvňujú to, aké povolanie mu bude najviac vyhovovať, aké hobby mu bude najviac sedieť a aj aký šport sa mu bude páčiť. Ak natrafíme na šport, ktorý bude vyhovovať povahe dieťaťa, bude sa mu páčiť. To ho bude motivovať v napredovaní a obľúbi si ho na celý život. 

V psychologickom ŠPORT teste diagnostikujeme vlastnosti dieťaťa a párujeme ich s “vlastnosťami“ v 80-tich základných športoch a ich odnoží. Každý šport si vyžaduje od športovca niekoľko zásadných vlastností, pričom každý zo športov si nárokuje na iné poradie ich dôležitosti. Je to náročná kombinatorika s osobitým láskavým prístupom k dieťaťu.  

V ŠPORT teste zisťujeme napríklad: 

  • ako je dieťa extrovertné, 
  • akú má mieru kooperácie, 
  • ako sa vyrovnáva s psychickou záťažou, 
  • ako sa vie koncentrovať, 
  • akú má predvídavosť, 
  • či je vytrvalé, 
  • aké má vôlové úsilie, 
  • do akej miery dokáže presne zopakovať pohyby, 
  • ako je kreatívne, 
  • či je úzkostné, 
  • akú má mieru rozhodnosti…  

Tieto a ďalšie povahové črty a ich kombinácia určia dieťaťu a aj dospelému “JEHO ŠPORTY”. Do diagnostiky vstupujú ďalej fyzické a genetické dispozície dieťaťa, ktoré zúžia záverečný výber športu. Športov, ktoré vyhovujú povahe dieťaťa, môže byť viac. Záleží potom od sociálneho prostredia, čo nakoniec zaváži. Teda, ak dieťa má vlastnosti napríklad pre dlhé behy a súčasne pre streľbu, výber športu, ktorý bude realizovať záleží napríklad aj od osobnosti trénera, od dobrej partie v klube/kurze, od tradícii v rodine alebo aj od toho, ktorý šport preferuje rodič.

 

autor: Andrea Čvapková, spoluzakladateľka BENITIM

BENITIM o.z. | © 2012 - 2020 BENITIM.sk - realizácia CompSoft s.r.o.