Odkazy pre vybranú značku obsahu

Zdá sa, že spolu s internetom a stúpajúcim množstvom obrazoviek, na ktoré sa dá pozerať, sa hýbeme stále menej a menej. Tie časy, kedy deti behali po ihriskách, skákali cez gumu, či len tak si hádzali loptu kdesi v blízkom okolí ich bydliska, sú z rôznych dôvodov asi nenávratne preč. Menej sa hýbu nielen deti, ale aj rodičia, čím si nechtiac zužujú možnosti ako priviesť svoje deti k športu. Pretože tá najjednoduchšia možnosť je, že dieťa svojho rodiča napodobňuje a nasleduje. 

Ako teda priviesť deti k športu, keď im rodičia nejdú príkladom? 

Zabezpečte si za seba náhradu. Športovým vzorom pre dieťa môže byť napríklad tréner. Na rodičoch ostane to, aby zabezpečili, že deti začnú s pohybom a športom čo najskôr.

Platí totiž, že čím skôr sa rodičom podarí dieťa do športových aktivít zapojiť, tým pevnejší základ na zdravý život dostane. 

Takisto výber športu, ktorému sa dieťa bude venovať, môžu rodičia nechať na deti a na trénerov.  Je lákavé presadiť si šport, v ktorom boli dobrí rodičia, alebo šport, o ktorom rodičia snívali alebo stále snívajú. Ak ale rodičia v sebe nájdu dôveru a doprajú dieťaťu možnosť výberu a možnosť zažiť si skúsenosti vo viacerých športoch, dieťa si vyberie samé to, čo mu vyhovuje. 

Čo ale robiť, keď dieťa odmieta športovať? 

V takejto situácii môže rodič prevziať zodpovednosť za svojedieťa a rozhodnúť za neho. Nie v tom, aký šport má robiť, ale v tom, že ho do nejakého športového krúžku prihlási aj bez jeho súhlasu. 

Väčšina rodičov chce, aby deti so všetkým, čo od nich chcú, súhlasili a keď dieťa povie NIE, tak sa zľaknú a prestanú na svojich požiadavkách trvať. To nie je úplne správne. Dieťa potrebuje zažiť aj jasné usmernenie od svojich rodičov, aby sa naučilo posúvať svoje hranice.

Milí rodičia, sú situácie, kedy musíte za svoje dieťa rozhodnúť vy, pretože viete viac ako ony a vidíte  ďalej do budúcnosti. Zástupná sila na rozdiel od donucovacej sily nijakonezneváži potrebu dieťaťa (napríklad hrať sa na počítači alebo tráviť voľný čas doma), dieťa si ju môže ponechať, len ju v danom momente nemôže naplniť. Hrozí tu nepohoda z toho, že dieťa bude nejakým spôsobom bojkotovať vaše rodičovstvo, ale toto budete musieť ustáť.

Ak si budete istí svojím konaním a tým, že dokážete v začiatkoch dieťa podporiť svojou prítomnosťou na tréningoch, môžete zástupnú silu použiť. Vaša vnútorná istota, že šport jedôležitý a prináša celoživotné bonusy, sa postará o to, že odpor dieťaťa čoskoro pominie. Ak by náhodou nepominul, bude treba situáciu prehodnotiť. Možno dieťa potrebuje iný šport, možno sa stalo niečo, čo dieťa zneistilo a treba to riešiť. Vy, rodičia, spolu deťmi a s trénermi. 

Ako si rodičia môžu zvýšiť šance, že keď už svoje deti priviedli k športu, tak pri ňom aj zostanú? 

Tak, že premenia vonkajšiu motiváciu na vnútornú.

Všetko, čo vychádza z vnútornej motivácie, má veľké šance vydržať. Aby sa vonkajšia motivácia premenila na vnútornú, je dôležité, aby sa dieťa pri športovaní cítilo v konečnom dôsledku dobre a aby tie bonusy, o ktorých mu rodičia hovorili, mohlo aj zažiť.

Samozrejme, šport je aj o prekonávaní samého seba, preto nie je nutné každú nevôľu dieťaťa riešiť tak, že sa rodičia postarajú o to, aby sa už nezopakovala a nechajú dieťa radšej sedieť pri počítači. Dôležité je to, aby dieťa našlo v rodičoch oporu, aby im mohlo povedať, ako sa cíti, bez toho, že by ho zahanbili alebo zhodili. Dieťa potrebuje byť vypočuté a potrebuje, aby rodičia nebrali jeho pocity a emócie na ľahkú váhu. 

Rodičia, aj pri športe platí, že dieťa sa učí prekonávať nepohodu spolu s tými, ktorí ho majú radi. 

Preto je na vás, aby ste zistili spolu s trénermi, či to, čo vaše dieťa trápi, je niečo vážne a naozaj treba zmeniť okolnosti, alebo je to niečo, čo spolu zvládnete a prekonáte a vaše dieťa si zvýši emočnú odolnosť. 

Keď sa naučíte rozoznávať NIE a NIE vašich detí a budete vedieť, kedy použiť zástupnú silu (vy rozhodnete za dieťa s vnútornou istotou, že viete, čo robíte) a kedy urobíte to, čo dieťa potrebuje pre to, aby sa aj pri športe zažívalo príjemné pocity, tak je veľká šanca, že dieťa pri športe zostane. 

Ak dieťa potrebuje, aby ste s ním zostávali na tréningu, určite mu túto potrebu v začiatkoch naplňte. Nenechávajte ho samé, ak vám signalizuje, že si v kolektíve nie je dostatočne isté samo sebou. Možno stačí, ak tam budete ako tichý pozorovateľ, možno ho povzbudíte tým, že sa tiež zapojíte do športových aktivít. 

Nehnevajte sa na svoje dieťa, ak sa nebude zapájať podľa vašich predstáv, nehnevajte sa, keď sa bude snažiť ísť ľahšou cestou a zostať radšej doma. Keď si bude isté vašou podporou a dôverou, jeho počiatočná neistota prejde. 

Vnútorná motivácia rastie spolu so slobodou a s dôverou. Oboje však musia prísť najskôr od rodičov. Na začiatok stačí, ak slobodu a dôveru vložíte okrem svojich detí aj do trénerov. Ten správny tréner v spolupráci s vami rodičmi môže s deťmi urobiť naozaj veľké pokroky nielen v športe, ale aj na poli zdravého sebavedomia. 

Keď budete k svojim deťom, ktoré ste zverili do rúk trénerov, pristupovať s rešpektom a trpezlivosťou, môžete s nimi zažívať rovnako krásne chvíľky spojenia, aké by ste zažívali, keby ste s nimi športovali. 

A to stojí za to, čo myslíte? 

autor: Jana Mladá, vzťahová mediátorka a emočná koučka