„Poručeno pánu Bohu, nastala etapa rodičovstva, keď už sa nič robiť nedá, len dôstojne prežiť toto búrlivé obdobie,“ často si povzdychnú rodičia. Dúfajú, že úsilie vynaložené na výchovu dieťaťa pred pubertou bude dostačujúcim zdrojom a ochranou vhodného správania a bezproblémovosti v období jeho dospievania. Myslia si, že nastal čas, keď na spôsob fungovania dieťaťa prestávajú mať akýkoľvek vplyv.
Samozrejme, že spôsob výchovy ovplyvňuje formovanie osobnosti človeka od raného detstva. Avšak práve puberta je veľmi citlivé obdobie. V tomto období zažíva človek najviac nepokoja, vášní, emócií a neistôt, častokrát protichodných. Je to obdobie osamostatňovania sa, hľadania cesty vlastnej realizácie, snahy byť názorovo, aj výrazovo autonómny. Toto obdobie sa vyznačuje extrémnou zraniteľnosťou. Rodič prestáva byť mienkotvorný a mladý človek sa inštinktívne búri voči zaužívaným pravidlám a názorom doterajších autorít jeho života. Je to tak prirodzene správne. Tento inštinktívny nesúhlas posúva pokrok pred. Takýto nesúhlas pretavený do rozmýšľania, hľadania lepších riešení býva zdrojom nových objavov a vynálezov. Pokúsme sa preto pozrieť na naše deti z iného uhla a buďme za toto semienko „pubertálneho antagonizmu“ vďační.
To, že Vaša osoba v očiach Vášho búriaceho sa potomka stratila štatút autority, neznamená, že sa stratila jeho dôvera vo Vás. Práve na dôvere môžete odteraz stavať prostredníctvom spoločných rozhovorov. Motivácia v pubertálnom veku nadobúda iné vzorce, ako sme boli zvyknutí doteraz. Ak naše dieťa chceme k niečomu motivovať, vystriehnime vhodnú chvíľku a spýtajme sa ho na jeho názor na konkrétnu tému. Počúvajme, bez súdenia, vľúdne a TRPEZLIVO klaďme krátke doplňujúce otázky. Majte na pamäti, Váš puberťák Vaše názory pozná naspamäť. Zdržte sa mentorovania. Vy sa potrebujete orientovať v jeho duši, nie on vo Vašej.
Ako teda na to?
V duchu tohoto dlhého úvodu môžeme vyvodiť jednoduchý uzáver: puberťák je prístupný absorbovať a stráviť Vami dobre mienené smerovanie v akejkoľvek sfére života v tom prípade, ak sa cíti vypočutý, rešpektovaný a podporovaný. Ak toto dokážeme premeniť v praxi na rozhovor o hocijakej zdravej forme telesnej aktivity, postupne sa dopátrame k cieľu- pomenovaniu športu/ športov. Cieľom rozhovorov (opätovne upozorňujem na našu rolu trpezlivého poslucháča ) je dopátrať sa k akceptovateľnému spôsobu pohybu pre naše dieťa. Na tomto základe môžeme stavať plánovanie realizácie, či už v blízkom, alebo ďalekom časovom horizonte (napr. kurz plávania počas školského roka a šnorchlovanie/potápanie cez prázdniny, alebo absolvovanie kurzu aikido počas školského roka znamená vyššiu slobodu počas ďalších letných prázdnin….)
Milí rodičia, majte prosím, na pamäti, že ten „Váš pubertálny pichľavý ježko“ nosí pod ostňami svojej obrany vnútri citlivé, rozbalansované neisté srdiečko. Veľa zdaru, pohody a trpezlivosti Vám prajem .
Mgr. Adriana Aganbegovič
