S nástupom do škôlky nastáva v živote dieťaťa veľký zlom, musí si zvykať na dlhšie odlúčenie od matky, na iný denný režim, na nové autority a širší sociálny okruh, s ktorým doteraz nemalo skúsenosť.
Toto všetko je nápor pre psychiku, niektoré deti sa s ním vyrovnávajú ľahšie, iné ťažšie. K týmto zmenám v popoludňajších hodinách pribúdajú rôzne krúžky väčšinou opäť v odlišnom sociálnom prostredí. Prichádzajú na ne deti už nasýtené sociálnymi skúsenosťami z celého dňa. Mnohé deti prechod zvládnu viacmenej hladko, ale niektoré nemusia. Práve na tieto sa treba viac sústrediť. Dôležité je, ak badáme problémy na začiatku procesu adaptácie, dieťaťu poskytnúť pozornosť a vo väčšej miere sa mu venovať.
Ako môže pomôcť rodič? Ak sa dieťa nevie presadiť, najmä vo väčších kolektívoch, zostáva takpovediac „v kúte“, pretože tréner, učiteľ musí viac riešiť „akčné deti“. Rodič môže pomôcť svojmu dieťaťu tým, že ho bude pripravovať dieťa na vstup do nového kolektívu, nových situácií… je žiadúce pár dní pred nástupom, rozprávať sa s dieťaťom, zobrať ho na prechádzku okolo školy, škôlky, vyskúšať s ním ako „fantasticky športujú nové tenisky,“ vybudovať pozitívne pocity pri predstave novej, neznámej činnosti. “Deťom môže pomôcť aj ak im na krúžky pribalíte obľúbenú plyšovú hračku, prípadne obľúbené pančušky na traky. ”
Keď potom príde deň „D“, je potrebné udržať dieťa v psychickej pohode aj tým, že dodržíme bežný denný stereotyp a nezaťažujeme ho záplavou pokynov, ako sa má a nemá správať v priebehu tréningu. Na prvom tréningu môže pomôcť prítomnosť rodiča. Citlivé deti potrebujú postupnú adaptáciu. Ak je dieťa citlivejšie, nezaradí sa hneď do kolektívu, môže zvlášť cvičiť s asistentom trénera, alebo s rodičom. Navrhujeme ohľaduplné správanie, menej ráznych pokynov na diaľku a viac očného kontaktu a pozitívnej spätnej väzby na výkony dieťaťa. Nová autorita (tréner, asistent) priberie dieťa k sebe fyzicky bližšie, aby mohol s osobnejším prístupom, podľa potreby, zakročiť, keď si všimne, že dieťa stráca psychickú istotu. Je vhodnejšie netlačiť deti do aktivít, keď nechcú. Skúsme ich motivovať, ale nevyvíjať tlak. Postupne sa začnú zapájať. Ak pomôžeme dieťaťu zvládnuť adaptačný proces, bude sa tešiť na každý tréning ako na nové dobrodružstvo.
autor: Mgr. Adriana Aganbegovič
