Šport je zdravý, o tom niet pochýb. Avšak pokúšať sa mať z malých detí športové hviezdy môže mať celkom opačný efekt.
Po nástupe na základnú školu sa detská psychika musí vysporiadať s veľkou životnou zmenou. Učebné osnovy kladú na deti čoraz vyššie nároky, prichádza zmena denného režimu, sociálnych kontaktov, dieťa preberá určitú mieru zodpovednosti za seba…
Je to asi najstresujúcejšie obdobie v živote školáka. Z hľadiska psychohygieny by preto mali mať deti možnosť vo voľnom čase vhodným spôsobom vypnúť, zrelaxovať. Ideálnou aktivitou na tento účel je pohyb. Myslíme tým zdravý pohyb, teda taký, ktorý je v súlade s aktuálnou psychickou a fyzickou kondíciou dieťaťa. Pohyb má dieťaťu v tomto veku primárne spôsobovať radosť, príjemné pocity a všestranný fyzický rozvoj.
Znamená to, že ak v tomto veku dieťa vystavíte „vrcholovej“ športovej aktivite, je málo pravdepodobné, že táto aktivita bude pre dieťa relaxom. Naopak, prichádza ďalší stres z nátlaku očakávaných výsledkov. Navyše jednostranná fyzická záťaž konkrétneho športu dieťa enormne vyčerpá fyzicky aj psychicky. Vrcholový šport má byť vzorom, ťahúňom, ktorý privedie masy k športovaniu, nemá byť za každú cenu cieľom rodičovských ambícií.
My, rodičia, máme povinnosť ustriehnuť veľkosť „nákladu“, ktorý na deti naložíme a nechať im v tomto veku priestor pre to najdôležitejšie: zostať ešte deťmi. Ani sa nenazdáme a zo šťastných, emocionálne vyrovnaných detí nám vyrastú „ranní“ pubertiaci.
Ak sme im dovtedy sprostredkovali dostatok príležitostí na zoznámenie sa s rôznymi druhmi športov, je pravdepodobné, že si sami vyberú pre nich najvhodnejší a ich fyzická a psychická sila im umožní venovať sa tomuto športu hoci aj vrcholovo.
