U nás v BENITIMe sa často stretávame s otázkou: Môže každé dieťa športovať? Môže mať každý talent na šport? Zároveň sa rodičia pýtaju i na to, či je dôležitý vek a osobnosť dieťaťa pri výbere jednotlivých športov?
Andrea Čvapková, ktorá je spoluzakladateľkou BENITIMu, odpovedala na tieto otázky.
Má každá dieťa bunky na šport?
Každé dieťa by malo športovať, hýbať sa, bez ohľadu na to či na to „bunky“ má alebo nie. Ide skôr o to, na akej úrovni a s akou záťažou má dieťa trénovať. Deti, ktoré sú pohybovo a koordinačne veľmi zdatné, majú silnú motiváciu a nadpriemerné výkony, by mali trénovať aktívne niekoľkokrát v týždni a v profesionálnych kluboch. Deti, ktoré sú vo výkone na priemernej alebo podpriemernej úrovni, môžu športovať na rekreačne v kluboch, ktoré poskytujú možnosť trénovania takouto formou. To znamená, že ak dieťa nedosahuje práve vrcholové výkony, stále sa môže hýbať a športovať.
Naše skúsenosti nám ukazujú, že každé dieťa sa rado hýbe. Je treba ho však včas motivovať, nájsť aktivitu, ktorá ho baví a vytvoriť mu podmienky pre športovanie. Tým deťom, ktoré budia dojem, že nemajú záujem o šport, jednoducho len treba pomôcť nájsť si cestu k športu. Potrebujú silnejšiu motiváciu, aby sa hýbali, rezonuje u nich oveľa viac potreba nájsť šport, ktorý ich bude zabávať.
Je dôležité zohľadňovať pri výbere športovej aktivity vek a osobnosť dieťaťa? Prečo?
To akú aktivitu bude mať dieťa rado, závisí predovšetkým od jeho povahových vlastností. Tento faktor nezmeníme. Ak chcete , aby dieťa vytrvalo pri športe, potrebujete mu nájsť taký šport, ktorý sa bude hodiť k jeho povahe. Malým deťom vyberajú športy rodičia, motivujú ich a deti zdieľajú radosť rodiča a napĺňajú predstavy rodičov o športe. Keď sa dieťaťu buduje vlastné vedomie a osobnosť okolo ôsmeho-deviateho roku života, môže sa stať, že zrazu už neprijíma šport, ktorý doteraz robil. Aby naďalej športovalo, je potrebné mu nájsť taký šport, ktorý bude vyhovovať jeho povahovým črtám, ktorý ho bude uspokojovať. Ako? Dnes sa dá veľmi ľahko zistiť, ktoré športy vyhovujú povahe dieťaťa a to psychologickým testovaním .
Jedine veľmi silný vzor z rodiny dokáže dieťa ovplyvniť tak, že si vyberie šport, ktorý nezodpovedá jeho povahe, napr: Ak otec hrá tenis a často, potom je veľká pravdepodobnosť, že aj dieťa bude hrať tenis.
Čím je dieťa mladšie, tým viac by malo športovať všestrannejšie a hravejšie. Aj technicky ťažké športy, ako napr. karate, môžu trénovať 5-ročné deti, ale 10 minút z tréningu a zvyšok by mal byť všestranný – gymnasticko-atletický doplnený hrami a aj inými športmi. Tu je úloha rodiča, aby odsledoval, ako je tréning vedený.
Stretávame sa často s tým, že deti končia so športom, pretože boli preťažené a znechutené jedným športom. Žiaľ, profi kluby tlačia na výkon a preto dávajú deťom veľa tréningov, jednostranne zameraných a vytláčajú potrebu dieťaťa pre všestranný fyzický rozvoj, hru a regeneráciu. Je to veľká škoda, takto sa uberáme o šikovných športovcov, ktorí keby sa im šport dávkoval postupne a všestrannejšie, tak by mohli pri ňom zotrvať.
