Jednou z výchovných úloh rodičov je, aby sa postarali o psychickú a fyzickú kondíciu dieťaťa, teda aby športovalo a aj malo doma pohodu.
V dnešnej dobe plnej dobrôt a počítačových hier je ťažké mať doma FIT dieťa po fyzickej aj psychickej stránke. Pohodlné a obézne deti nám pred očami rastú a pribúdajú.
Ako sa na problematiku šport a pohodlné/obézne dieťa pozerá špeciálna pedagogička Benitimu Adriana Agenbegovič:
“Pre dieťa je podstatné pozitívne prežívanie pri pohybe, čo pri obéznom dieťati je z hľadiska fyzického diskomfortu, ale aj psychického pocitu mennejcennosti najťažšie dosiahnuť.”
Obézne dieťa spravidla nemá pozitívne pocity pri fyzickej námahe, neprežíva radosť zo športu, preto si pozitívny pocit musíme prepožičať odtiaľ, kde ho dieťa prežíva….cez to čo ho baví, v čom sa cíti sebaisté.
Keď spoznáme záujmy dieťaťa, dokážeme vymyslieť fyzicky aktívny spôsob “prerozprávania” jeho obľúbených činností…
Inšpirovala by som tým, čo dieťa baví. Je úplne jedno, či je to hra na klavír, počítačová hra, maľovanie, záujem o zvieratká, obľúbený superhrdina. Od toho by som sa odrazila. ” Ja si zahrám s tebou, potom ty so mnou…”
- Zrealizujme si počitačovú hru, alebo akčné scény z filmu v priestore bytu, domu.
- Skúsme vypozorovať 5-6 typických pohybov obľúbeného zvieratka a vyskladať z nich sériu cvičení.
- Pustime si obľúbeného interpreta a tancujme podľa emócií z hudby.
- Rozložme po byte 5-6 výkresov A2 a skúsme na ne nanášať farby zároveň s cvičením.
Každodenným nenásilným cvičením takýmto spôsobom môžeme preklenúť jeho nevôľu a sprostredkovať mu dobrý pocit z pohybu.
Adriana Aganbegovič , špeciálny pedagóg Benitim
Toto všetko je nápor pre psychiku, niektoré deti sa s ním vyrovnávajú ľahšie, iné ťažšie. K týmto zmenám v popoludňajších hodinách pribúdajú rôzne krúžky väčšinou opäť v odlišnom sociálnom prostredí. Prichádzajú na ne deti už nasýtené sociálnymi skúsenosťami z celého dňa. Mnohé deti prechod zvládnu viacmenej hladko, ale niektoré nemusia. Práve na tieto sa treba viac sústrediť. Dôležité je, ak badáme problémy na začiatku procesu adaptácie, dieťaťu poskytnúť pozornosť a vo väčšej miere sa mu venovať.
učiteľ musí viac riešiť „akčné deti“. Rodič môže pomôcť svojmu dieťaťu tým, že ho bude pripravovať dieťa na vstup do nového kolektívu, nových situácií… je žiadúce pár dní pred nástupom, rozprávať sa s dieťaťom, zobrať ho na prechádzku okolo školy, škôlky, vyskúšať s ním ako „fantasticky športujú nové tenisky,“ vybudovať pozitívne pocity pri predstave novej, neznámej činnosti. Keď potom príde deň „D“, je potrebné udržať dieťa v psychickej pohode aj tým, že dodržíme bežný denný stereotyp a nezaťažujeme ho záplavou pokynov, ako sa má a nemá správať v priebehu tréningu. Na prvom tréningu môže pomôcť prítomnosť rodiča. Citlivé deti potrebujú postupnú adaptáciu. Ak je dieťa citlivejšie, nezaradí sa hneď do kolektívu, môže zvlášť cvičiť s asistentom trénera, alebo s rodičom. Navrhujeme ohľaduplné správanie, menej ráznych pokynov na diaľku a viac očného kontaktu a pozitívnej spätnej väzby na výkony dieťaťa. Nová autorita (tréner, asistent) priberie dieťa k sebe fyzicky bližšie, aby mohol s osobnejším prístupom, podľa potreby, zakročiť, keď si všimne, že dieťa stráca psychickú istotu. Je vhodnejšie netlačiť deti do aktivít, keď nechcú. Skúsme ich motivovať, ale nevyvíjať tlak. Postupne sa začnú zapájať. Ak pomôžeme dieťaťu zvládnuť adaptačný proces, bude sa tešiť na každý tréning ako na nové dobrodružstvo.
